Ve stínu neviditelných draků

O divné holčičce, ztraceném dětství a hledání cesty k sobě.

Túto knihu je možné prečítať za jeden večer, no napriek tomu som si ju rozložila na niekoľko dní. Chcela som totiž, aby vo mne doznievali emócie po každej jednej prečítanej kapitole. Chcela som, aby som mala čas uvažovať nad osudom hlavnej hrdinky, no i osudmi mojich detských klientov, no nemenej aj nad životnými príbehmi rodičov, ktorí ku nám svoje deti vodia.
„Holčička“ z tejto knihy ma tak hlboko zasiahla, že som dokonca niektoré jej časti až supervízne konzultovala s kolegyňami alebo zdieľala s manželom.
Tento príbeh je hlboký, dojímavý, tvrdý a bolestný, no i plný nádeje a odhodlania k zmene. Príbeh je však najmä nadčasový, pretože hoci obdobie totality je preč, podobné príbehy sa odohrávajú v domoch a bytovkách…v detských izbách… deň čo deň.

Zvonku normálna rodina – vysokoškolsky vzdelaní rodičia, dve deti, majetkové pomery primerané dobe totality. Len tá „holčička“ neustále robí problémy. Ona sama však predkladá čitateľovi úplne iný pohľad: pohľad dieťaťa, ktoré sa matke nemôže za žiadnu cenu zavďačiť, ktoré matkine nevyspytateľné nálady aj manipulatívne, často až bezcitné, správanie deptajú, likvidujú jeho sebadôveru i vieru v druhých, odsudzujú ho k pocitu osamelosti a ohrozenia.
Autentické rozprávanie o tom, že rodičov si nevyberáme a detstvo nemusí byť vždy harmonické, ale napriek tomu nás vôľa, odvaha a srdce môžu v dospelosti, keď už máme život vo svojich rukách, viesť cestami vychádzajúcimi z našej podstaty.